Zachovalá favoritka je naplnená očakávaním. Tlačím sa v nej s bratom a známymi, naše hlučné spomínanie preruší odstavenie motora a povel k výstupu. V ďialke a hmle sa čnie novopečený zrub a vidina pohodového zakončenia večera.
Zariadenie prevyšuje bežný sídliskový štandard, no prevláda akýsi kult zberateľstva, príklon k tradíciam, drevu, rodnej hrude. Priestranná pivnica, kam sa na príjemné chvíle utiahla mužská časť osadenstva je narvatá výberovým alkoholom. S ubiehajúcim časom som sa začal viac a viac zaujímať o samotného majiteľa, o ktorom ma čakalo malé prekvapenie. Chata patrila spoluautorovi textu pesničky „Domovina“, piesne, s ktorou chce politická strana SNS prilákať voličov k urnám.
Už po prvom vypočutí tejto agitačnej piesne mi prišlo nevoľno, z viacerých dôvodov, a to tak muzikologických ako aj politických. Nežiadúca kombinácia týchto dvoch elementov vyvoláva rozporuplné reakcie, u tochto pokusu ide o totálne fiasko. Z hudobného hľadiska pieseň balancuje na hrane šlágra a volksmusik, no aby sme vyhoveli spevákovi použijem vágny pojem „stredný prúd“ a popmusic. Od doby relácie Repete, na ktorú voľne nadväzuje Stašákova relácia Kaviareň Slávia, sa jeho tvorba podstate nemení, no vzhľadom na cieľovú skupinu poslucháčov tento fakt nie je prekvapením. Nemastný a neslaný základ svojím hlasom okrem Petra Stašáka dopĺňa Vladimír Čečot, ďalší z rodiny Maxim Turbulenc a podobých na poslucháča nenáročných projektov, ono hranie v kapele je jedno z jeho piatich zamestnaní na plný úvezok. Nečudo, že dieru do sveta v hudbe nespraví.
Čečot, úspešne využil vlnu privatizácie, momentálne pôsobí ako štátny tajomník ministerstva vnútra, a na dvoch vysokých školách, a je to pravý československý politik dušou aj srdcom. Z rodinkárstva, netransparentných tendrov po známostiach či kontaktoch sme už všetci unavení, preto roztriem inú kauzu, a to ako vraj zbil svoju ženu, alebo pytliačil v „Domovine“. Takýto človek, hypokrat, politik, dokonca profesor, polomafián, spieva o rodnej zemi a láske k nej. Pritom on sám, iba rozvracia štát, a vôbec pochýbujem, či triedi odpad. Rozhodne by doň zatriedil svoje pôsobenie v tejto ohavnej pesničke, ktorú nemožno nazvať inak ako „sračka“.
Tento skvost pokrstil sám Ján Slota, predseda strany SNS, jeho osobu, ale nemám chuť predstavovať. Krstili „čečotovicou“, z ktorej si aj riadne upil, a potom sa vrátil naspäť do parlamentu, hlasovať za svojich voličov. Zodpovedne. Prednedávnom sa nechal fotiť spitý na chodbe v parlamente, drzo a hlúpo sa snažil zastrieť svoje počínanie.
Vody slovenského internetu poskytli hudobnému debaklu ráznu odpoveď, z relevantných reakcií nemôžem opomenúť zaujímavý príspevok na blogu močná hudba, rozhodne ju doporučujem prečítať. Ide o paródiu svetoznámeho slovenského blogu nočná hudba, ktory na svojich stránkach uverejňuje dlhé roky linky na najkvalitnejšiu hudobnú produkciu sveta. Druhým skvelým počinom je paródia samotnej pesničky od Tomáša Hudáka zo serveru sme.sk
Záverom by som chcel vyjadriť svoje poľutovanie nad celou situáciou. Mrzí ma, že si niekto v dnešnej dobe dá záležať na produkcii braku takýchto rozmerov. Že miesto prezentácie svojich politických zámerov pseudo-umeleckou cestou nezvolili radšej detský domov, alebo rodiny s veľkým počtom detí. Ľudia by videli, že sú centrom ich záujmu. No skutočnosť je na hony vzdialená tomuto utopickému obrazu. Žijeme v dobe kedy politici neobetujú jedinú korunu umelcom, mladým talentom, no sami sa radi zapoja do procesu tvorby ak ide o ich sebeckú prezentáciu. Výsledkom je úbohý pokus v rovine umeleckej, ktorý osloví skutočne len najvyprahlejšie duše. Mladé talenty sú takto odkázané na bezduché relácie o talente, no čo s tými, čo to myslia vážne? Welcome to my domovina.
linky:

Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára